Venezuelá žije v jednej z najhorších hyperinflačných epizód . Krajina vstúpila do Hyperinflačnej tabuľky Hanke-Krus v novembri 2016, keď ceny stúpali o 219% mesačne a zdvojnásobili sa každých 18 dní. Venezuela je v súčasnosti jedinou krajinou na svete, ktorá prežíva hyperinfláciu. V minulosti však tento nepriaznivý ekonomický jav postihlo viacero krajín, okrem iných Maďarsko, Zimbabwe či Juhosláviu.
1. Maďarsko
Denná miera inflácie: 207%
Ceny sa zdvojnásobili každých 15 hodín
V júli 1946 bola v Maďarsku najvyššia miera hyperinflácie, aká kedy bola v histórii zaznamenaná. Keď sa ceny každých 15 hodín zdvojnásobili, všetko, čo ľudia mali vo vreckách ráno, malo polovičnú hodnotu večer. Druhá svetová vojna vymazala 40% maďarského bohatstva, 80% hlavného mesta Budapešť bolo zničených, železnice a cesty boli bombardované a vláda bola nútená po vojne vyplatiť milióny. Táto krajina urobila niekoľko pokusov o posilnenie meny. Dňa 1. augusta 1946 prijala vláda radikálny stabilizačný program, ktorý zahŕňal drastickú daňovú reformu, obnovu zlatých aktív prijatých zo zahraničia a zavedenie novej meny, forint, podporovanej zlatými rezervami a svetovými menami.
2. Zimbabwe
Denná miera inflácie: 98%
Ceny sa zdvojnásobili každých 25 hodín
Po kontroverznom programe pozemkovej reformy, ktorý zahŕňal vyvlastnenie nehnuteľností bieleho vlastníka pôdy na konci 90. rokov, Zimbabwe zaznamenala prudký pokles poľnohospodárstva. Situáciu zhoršilo zapojenie do vojny v Kongu v roku 1998 a účinky amerických a európskych sankcií proti vláde Roberta Mugabeho v roku 2002. Do novembra 2008 inflácia dosiahla mesačne 79 000 000 000%. Obchody zvýšili ceny niekoľkokrát denne. V roku 2009 Reserve Bank of Zimbabwe opustila svoju menu a prijala americký dolár a juhoafrický rand ako hlavný prostriedok výmeny.
3. Juhoslávia
Denná miera inflácie: 65%
Ceny sa zdvojnásobili: 34 hodín
Juhoslávia bola krajinou vytvorenou po prvej svetovej vojne, a to zjednotením Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Macedónska, Čiernej Hory, Srbska a Slovinska. Ekonomické a politické krízy v osemdesiatych rokoch viedli k občianskym vojnám, ktoré sa skončili rozpadom krajiny späť do svojich základných republík. Vyčerpaná konfliktom a stratou vnútorného trhu začala vláda tlačiť peniaze na pokrytie svojich pokladníc. Nekontrolované verejné výdavky, neefektívnosť, korupcia a sankcie OSN v rokoch 1992 a 1993 zhoršili celkový problém. Obchod s čiernym trhom prudko narástol. Spôsob, ako obmedziť sociálnu nespokojnosť a vyjednať ukončenie sankcií OSN, srbský vodca Slobodan Miloševič nakoniec súhlasil s prijatím novej meny – nového dinára – podporovaného zlatými menovými rezervami.