Logika(z gréckeho slova λόγος logos), je veda ktorá sa zaoberá vyplývaním. Preskúmava to, akú môže mať formu úsudok. Či a z čoho vlastne vychádza a taktiež skúma bezprostredný vzťah k ja jazyku v ktorom bol daný úsudok sformulovaný. V zásade by sa dalo napísať že logika skúma to aký má dopad to ktoré rozhodnutie a jeho správnosť.
Od čias Platóna a Aristotela už nejaký ten rok uplynul a aj títo velikáni by istotne dne mali na niektoré veci iný názor ako kedysi. No to na podstate veci nič nemení. Pretože logika je jednou zo základných disciplín filozofie. Filozofia sa dostava na rad ako prvá práve z dôvodu pretože je to práve ona ktorá skúma veci od základu. Skúma čisto formálne základné zákony a formy vo vedeckom ponímaní myslenia. Pričom logika sama o sebe ako spoločenská veda skúma celé spektrum nielen vedeckých tvrdení a argumentov, tiež skúma spoločenský systém a tak jeho príčinu ako aj dôsledok. Pretože túto oblasť zahŕňa nielen štúdium omylov a paradoxov ale aj rôzne štúdie a analýzy. Tie ktoré sa zaoberajú napríklad aj vysvetlením pravdepodobnosti. Príkladom použitia logického myslenia môže byť jej použitie pri dokazovaní pri spáchaní zločinu, a tak napomáha spravodlivosti.
Rôzne obdobia nám ale prinášajú aj rôzne pohľady na vec. Napríklad Albert Veľký mál za to že sa tu jedná o vedu myšlienkového hĺbania, ktorá má za úlohu naučiť. Ako a akým spôsobom a prostredníctvom čoho je možné dosiahnuť určité poznanie. No naproti tomu podľa Aristotela je iba nástroj vedeckého poznania a sama o sebe nieje logika veda. Ale iba jeden z nástrojov ktorý nám slúži na rozvoj ďalších vied. No vzhľadom na oblasť ktorú zahrňuje, má svoje osobitné postavenie. Je to umenie a nástroj na správne pestovanie filozofie. Preto sa podľa Aristotela zaoberá iba formálnou stránkou pojmov a spôsobov posudzovania.