Podľa Inštitútu detskej reči Dyslália je porucha výslovnosti jednej alebo viacerých hlások materinského jazyka. S touto poruchou reči sa stretávame najčastejšie v predškolskom veku.
Pri prevencii dyslálii ako aj pri každej inej poruche reči sú najdôležitejší rodičia. V mnohých prípadoch práve rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť správnej výslovnosti dieťaťa, dokonca niekedy dieťa ani neupozornia na nesprávnu alebo chybnú výslovnosť v domnienke, že sa to raz naučí, ale naopak začnú sami nesprávne vyslovovať, šušlať, brblať a pod. Myslia si pritom, že deti z toho sami vyrastú, pôjdu do materskej školy a v tomto prostredí sa naučia správnej výslovnosti, avšak mnohokrát je vtedy už neskoro. Dieťa si na nesprávnu výslovnosť zvykne a berie to ako riadnu komunikáciu.
Nesprávna alebo chybná výslovnosť je u detí do veku 3 rokov prirodzeným javom, z toho dôvodu sa ani logopédi priamo nevenujú náprave artikulácie do tohto veku. Avšak aj u týchto detí je možné zistiť, či ide o chybnú alebo nesprávnu výslovnosť a to nepriamou metódou nácviku výslovnosti. Najlepšie hravou formou. Dieťa v tomto veku potrebuje vzor správnej výslovnosti, to znamená, že najdôležitejšie je, aby v rodinnom prostredí sa správne vyslovovalo a artikulovalo. Dieťa je možné v domácom prostredí naučiť správnej výslovnosti a to jednoduchými, ale účinnými cvikmi ako napr. : vyplazíme jazyk ako kravička, pri volaní na mačičku „c-c-c“ schováme jazýček do domčeka za zúbky a pod.
Priama prístupnosť sa odporúča pri dieťati od 4 rokov, pri ktorom by sa výslovnosť mala naprávať buď samo alebo priamo za pomoci logopéda.
Pri diagnostike je veľmi dôležité nezabúdať, že pre udržanie pozornosti dieťaťa je nutné všetky cviky realizovať hravou formou, zapojiť obrázky, zvukové efekty, hrou napodobniť zvuky zvierat ako napr. had robí sssss, a pod. Zároveň je dôležité, aby sa dieťa nepreťažilo napr. hláskami, ktoré ešte nevie vysloviť z dôvodu svojho veku, to znamená, že náročnosť cvičení je nutné prispôsobiť veku dieťaťa, pričom platí pravidlo, že začíname jednoduchšími cvičeniami a hláskami až potom nasledujú zložitejšie hlásky ako sykavky a najzložitejšie písmená ako napr. R.
Logopedickou prevenciou je možné docieliť nielen správnu výslovnosť materinského jazyka, ale aj zvýšiť deťom záujem o knihy a komunikačné zručnosti. Pre rozvoj komunikačných zručností deti sú pritom veľmi dôležité tzv. jazykové hry, pri ktorých má logopéd možnosť zistiť úroveň reči dieťaťa a to pomocou rôznych cvikov a aktivít zameraných práve na zistenie komunikačných zručností detí hravou formou. Aktivity, ktoré logopéd môže použiť sú napr.dychové cvičenia, ktoré sú veľmi dôležité pri správnej výslovnosti detí.