Staré auto je lotéria. Nikdy neviete čo sa vám na ňom pokazí a hlavne netušíte kedy. Verte, že viem veľmi dobre, o čom hovorím. Ešte donedávna som jazdil na osemnásťročnom aute, popravde dodnes nechápem ako prešlo poslednou technickou kontrolou. Moje autíčko ma počas nášho spolunažívania odkázalo naozaj poriadne prekvapiť. Niekedy som mal pocit, že mi to robí naschvál. Tak napríklad. Išiel som do práce a z pod kapoty sa začali ozývať zvláštne zvuky, ktoré po chvíľke prestali.
Po ceste domov, však auto zastalo uprostred cesty nechcelo naštartovať. Po chvíľke sa nám to spoločnými silami podarilo. Prešlo ešte asi päť kilometrov a umrelo nadobro. Sám som ho odtlačil na najbližšie parkovisko a na druhý deň ho dopravil do autoservisu. Verdikt znel, že sa pokazila rozvodná cievka v motore. Za opravu a výmenu som zaplatil okolo stovky. Celý šťastný, že teraz môžem jazdiť bez podobných prekvapení, však o týždeň neskôr prestal fungovať posledný zámok, ktorým sa do auta dalo dostať. No a ja som musel pár dní liezť cez kufor. Nemusím zdôrazňovať, že každá oprava ma stála nemalé peniaze. Keďže som ale nemal finančné prostriedky na to, aby som si kúpil nového tátoša, radšej som stále investoval menšie čiastky so mojej rachotiny.
Asi vás neprekvapí, že poruchy neprestávali, ale právo naopak, bolo ich stále viac. asi dva mesiace pred ďalšou technickou kontrolou som sa rozhodol, že doňho neinvestujem ani cent. Radšej budem tieto peniaze míňať na dlhú cestu vlakmi a autobusmi. Keď som si totiž spočítal všetky peniaze, ktoré som do auta vrazil, oči sa mi prevrátili na desaťkrát. Išlo o sumu okolo troch tisícok eur. za tieto peniaze som už dávno mohol mať ojazdené a plne funkčné vozidlo.
Ak bojujete s podobným problémom, nechajte sa poučiť mojou hlúposťou. Radšej sa zadĺžte v banke, ale nevyhadzujte peniaze, von oknom!